Vedľa ryžového poľa, kde neustále prší, sa policajti a obyvatelia dediny zamotávajú do seba. Film 'Spomienky na vraždu' od režiséra Bong Joon-ho sa začína práve v tejto blate. Kým hollywoodske kriminálne thrillery ako 'Zodiac' alebo 'Seven' sa začínajú v temnote mesta, 'Spomienky na vraždu' sa začínajú pod slnečným svetlom na vidieku v Kórei, ale na mieste pokrytým nezmyteľným blatom.
Vidiecky detektív Park Du-man (Song Kang-ho) sa stretáva s prvou mŕtvolou v atmosfére, ktorá pripomína trh, kde sa deti hrajú a diváci sa zúčastňujú. To by spôsobilo šok tímom forenzných expertov z 'CSI' alebo 'Criminal Minds'. Mŕtvola ženy je hrozne zohavená a odhodená na okraji ryžového poľa, zatiaľ čo detektívi bezstarostne kráčajú po poli s odtlačkami. Namiesto vedeckého vyšetrovania je tu len dôvera vidieckeho detektíva v 'intuíciu', 'pohľady' a 'dedinské klebety'. Hlavnou postavou v tomto prostredí je práve Park Du-man.
Park Du-man kričí na svedkov, aby sa 'pozerali priamo', namiesto toho, aby sa spoliehali na 'profilovanie' a na tých, ktorých označil za páchateľov, útočí s kopaním a násilím namiesto dôkazov. Pre neho je vyšetrovanie skôr 'talentom vyberať si tých, ktorí sa správajú nevhodne', než logickým profilovaním ako v 'Mindhunter'. Je to zvláštna zmes komédie a tragédie, akoby inšpektor Clouseau z 'Ružového pantera' skutočne riešil vraždu.
Po jeho boku je kolega detektív Jo Yong-gu (Kim Roe-ha), ktorý vykonáva ešte primitívnejšie násilie. Mučenie a vynucovanie falošných priznaní sú bežnými praktikami. Ak sú mučenia CIA v 'Bourne' prehnané, policajné násilie v 'Spomienkach na vraždu' je tak realistické, že je to ešte nepríjemnejšie. Napriek tomu sa považujú za 'stranu spravodlivosti'. Až do doby, kým sa v malej vidieckej dedine nezačnú diať sériové vraždy, ich presvedčenie nebolo vážne narušené.
Ale v daždivý deň sa začnú diať udalosti, pri ktorých sú ženy brutálne zabíjané. V noci, keď z rádia zaznie určitá pieseň, zmizne žena v červenom oblečení a nasledujúci deň sa nevyhnutne nájde mŕtvola. Rovnako ako šifrované listy zo 'Zodiaca', tento vzor je podpisom páchateľa. Prípad sa postupne odhaľuje a dedina sa ocitá v strachu, ako v 'Salemských čarodejnických procesoch'.
Zhora prichádza tlak a médiá sa posmievajú neschopnej polícii, ako keby hodnotili film v 'Empire'. V tomto chaose sa objavuje Seo Tae-yoon (Kim Sang-kyung), ktorý bol poslaný zo Soulu. Jeho metódy vyšetrovania sú presným opakom Park Du-mana a sú ako Sherlock Holmes a Watson. Zatvára miesto pomocou pásky, zdôrazňuje hypotézy, logiku a analýzu údajov. Keď sa 'racionalita' zo Soulu a 'intuitívne vyšetrovanie' z vidieka dostanú pod jednu strechu, napätie v tíme sa pomaly zvyšuje.
Du-man a Tae-yoon sa na začiatku navzájom úplne nedôverujú. Pre Du-mana je Tae-yoon mestský detektív, ktorý sa len 'tvári, že je inteligentný', ako Sheldon z 'Teórie veľkého tresku', a pre Tae-yoon je Du-man len vidiecky detektív, ktorý 'bije ľudí bez dôkazov', ako zombie z 'Walking Dead'. Ale sériové vraždy nedávajú obom priestor na to, aby si chránili svoje ego.
Mŕtvoly sa naďalej nachádzajú a podozriví, ktorí sa zdali byť sľubní, majú neustále alibi alebo zostávajú len mentálne postihnutí, ako Raymond z 'Rain Mana'. V tomto procese sa odhaľuje policajná brutalita a neschopnosť, ako aj atmosféra doby. Tmavé cesty, kde ani pouličné lampy nie sú dostatočné, železnice medzi fabrikami a kultúra, ktorá sa stala stratégiou prežitia, keď ženy sprevádzajú domov, zapĺňajú obrazovku. Kým New York z 'Taxi Driver' bol mestom zločinu, vidiek z 'Spomienok na vraždu' je miestom, kde bezpečnosť zmizla.
S pokračujúcimi sériovými vraždami sa nervozita v policajnom zbore blíži k explózii. Du-man sa čoraz viac upína na svoju jedinú zbraň, 'intuitívne poznanie', zatiaľ čo Tae-yoon sa snaží udržať chladnú hlavu, ale pred rozporuplnými dôkazmi a chaotickým vyšetrovaním sa objavujú trhliny. Akoby všetky postavy vo filme sa snažili prežiť v obrovskej hmle ako čierna diera z 'Interstellaru'.
Diváci sa cítia, akoby niekto mohol byť páchateľom, ale v nasledujúcej scéne sa objaví rozpadávajúce sa alibi a opäť sa dostanú do chaosu. Nie je to jasný zvrat ako v 'Usual Suspects' a nie je to ani morálny dilema, ktorá sa dostáva na hranicu ako v 'Prisoners'. Vyšetrovanie sa zdá byť stále v kruhu, ale v jeho strede sú vždy hrozne odhodené telá obetí.
Film sa v druhej polovici sústreďuje na vnútorné zmeny dvoch detektívov, Park Du-mana a Seo Tae-yoon. Tí, ktorí sa na začiatku posmievali, sa postupne dostávajú do jedného smeru pod presvedčením, že 'možno je to naozaj on'. Rovnako ako Batman z 'Temného rytiera' prenasleduje Jokera, aj oni prenasledujú neviditeľného páchateľa. Dôkazy sú nedostatočné a vedecké vyšetrovanie je obmedzené dobou, pričom tento prázdny priestor je vyplnený emóciami a násilím oboch mužov.
V scénach, kde sa konečne stretávajú s 'jedným páchateľom', film naraz zvyšuje všetko napätie, ktoré sa doteraz nahromadilo. Ale 'Spomienky na vraždu' nesľubujú uspokojivé rozuzlenie ako 'Dirty Harry' alebo dokonalé vykúpenie ako v 'Mlčanie jahniat'. To, čo znamená záver a posledný pohľad, zostáva otázkou, ktorú si diváci musia premyslieť po opustení kina. Ten posledný pohľad sa zapíše do pamäti rovnako silno ako pohľad Roy Battyho z 'Blade Runner', ktorý ukázal pred svojou smrťou.
Na základe skutočných udalostí, aby sa 'Bongtail' dostal do jedla
Kvalita filmu 'Spomienky na vraždu' spočíva v tom, že sa opiera o skutočné udalosti, ale zároveň sa snaží posunúť otázky za ich rámec. V neskorých 80. rokoch, ťažké témy skutočných sériových vrážd v Hwaseongu, Bong Joon-ho prekladá nie ako jednoduchú reprodukciu alebo provokatívny thriller, ale ako 'historickú drámu a ľudskú drámu'.
Vidiecka scéna vo filme je sama osebe obrazom zadných uličiek modernej kórejskej histórie. V období vojenskej diktatúry, keď sa ešte úplne neprejavila vlna demokratizácie, policajné organizácie, nedostatočné chápanie ľudských práv a vyšetrovacie praktiky, ktoré boli necitlivé voči problémom sexuálneho násilia a bezpečnosti žien, sú prirodzene prítomné. Kým 'Mad Men' zachytáva rodovú diskrimináciu v Amerike 60. rokov, 'Spomienky na vraždu' zachytávajú necitlivosť voči bezpečnosti žien v Kórei 80. rokov. Film nepriame kritizuje tieto prvky, ale priamo ukazuje atmosféru tej doby a necháva divákov, aby si urobili vlastný názor.
Sila réžie sa ukazuje v detailoch. Scény ako daždivé ryžové polia, dym stúpajúci z komínov fabrík a pocit úzkosti, ktorý preniká medzi základnými školákmi na školskom výlete, nie sú len pozadím, ale aj prostriedkom na reguláciu emocionálneho tónu. Nastavenie, že každú noc, keď sa udalosť stane, prší, je žánrovo symbolické ako trvalý dážď v 'Blade Runner' a v reálnom svete funguje ako faktor, ktorý umýva dôkazy.
Scény, v ktorých detektívi prehľadávajú miesto činu, sa zdajú byť beznádejným úsilím o sledovanie 'už vymazanej pravdy'. Ako Sisyfos, ktorý tlačí kameň nahor, detektívi prenasledujú miznúce dôkazy. Tento čas a priestor nezostáva len 'starým príbehom' pre súčasných divákov. Pripomína tiene, ktoré stále existujú v kórejskej spoločnosti. Kým 'Parazit' sa zaoberá súčasnými triednymi problémami, 'Spomienky na vraždu' sa zaoberajú problémami minulého systému. A tá minulosť je stále aktuálna.
Herecké výkony sú porovnateľné s 'Danielom Day-Lewisom'. Park Du-man, ktorého stvárnil Song Kang-ho, spočiatku vyvoláva smiech ako nekompetentný a nedbalý vidiecky detektív, podobne ako inšpektor Clouseau z 'Ružového pantera', ale s časom nesie ťažobu tragédie, ktorú jeho neschopnosť spôsobila. Jeho pohľad sa v prvej a druhej polovici filmu úplne mení.
Pohľad, ktorý bol na začiatku uvoľnený, sa v druhej polovici mení na hlboký strach, sebaobviňovanie, hnev a beznádejnosť. Rovnako ako Travis Bickle z 'Taxi Driver', ktorý sa postupne dostáva do šialenstva, aj Park Du-man sa ponára do bažiny obsesie. Seo Tae-yoon, ktorého stvárnil Kim Sang-kyung, sa objavuje ako vzor 'chladnej racionality' zo Soulu, ale nakoniec je pohltený udalosťou. Ak Benedict Cumberbatch z 'Sherlocka' pozoruje udalosti bez emócií, Seo Tae-yoon Kim Sang-kyunga exploduje, keď potláča svoje pocity.
Keď sa tvár, ktorá potláčala emócie, v jednom okamihu roztrhne od neznesiteľného hnevu, diváci si uvedomujú, že tento film nie je len obyčajným kriminálnym thrillerom. Prítomnosť vedľajších postáv je tiež silná. Násilie detektíva Jo Yong-gu a jeho vlastná lojalita, nervózne výrazy podozrivých, evokujú 'tvár tejto doby' počas celého filmu.
Jedným z dôvodov, prečo je tento film populárny, je, že dokáže excelentne vyvážiť medzi žánrovou zábavou a chladom nevyriešeného prípadu. Scény, ktoré vyvolávajú smiech, komediálne situácie ako v 'Brooklyn Nine-Nine' v dedinskej policajnej stanici a vidiecke dialógy sú vhodne umiestnené, aby divákom poskytli priestor na oddych.
Ale ten smiech netrvá dlho. Čoskoro sa objavia mŕtvoly a príbehy obetí, a neustále sa opakujúce vyšetrovanie premení smiech divákov na pocit viny. Tento rytmus vytvára jedinečnú atmosféru 'Spomienok na vraždu'. Zatiaľ čo sa smejete, máte pocit, že vám vysychá hrdlo. Kým 'Jojo Rabbit' mieša komédiu a tragédiu, 'Spomienky na vraždu' miešajú slapstick a strach.
Ďalším dôležitým bodom je, že film nenabízí 'odpovede'. Neposkytuje jasné odpovede na to, kto je páchateľ, či bola voľba polície správna, alebo čo nám tento prípad zanechal. Posledná scéna, ako točenie z 'Inception', zanecháva divákom otázky. Namiesto toho kladie otázky každému divákovi.
"Naozaj sme iní ako v tej dobe?", "Nezanechávame aj teraz niekoho tragédiu iným spôsobom?" sú otázky, ktoré sa objavujú. Tento priestor robí film opakovane zaujímavým, ako 'Občan Kane'. V závislosti od času a veku diváka sa scény a emócie, na ktoré sa sústredia, menia.
Desivé, ale trochu trpké
Ak hľadáte dobre spracované kriminálne thrillery ako 'Zodiac', 'Seven' alebo 'Mlčanie jahniat', 'Spomienky na vraždu' sú takmer povinnou súčasťou zoznamu. Nielenže preskúmava zábavu z odhaľovania páchateľa, ale aj zobrazuje ľudské postavy a atmosféru doby, ktorá sa objavuje počas vyšetrovania. Proces pohľadu na medzery medzi kusmi puzzle bude zaujímavejší ako samotné skladanie puzzle.
Taktiež, pre tých, ktorí chcú preskúmať minulosť kórejskej spoločnosti z trochu iného uhla, je tento film silne odporúčaný. Namiesto toho, aby ste sa stretli s 80. rokmi prostredníctvom učebníc histórie alebo dokumentov ako 'Chceli by ste vedieť', sa stretnete s pamäťou 'životných histórií' zobrazených v dedinskej policajnej stanici, ryžových poliach, fabrikách a uličkách. A možno objavíte aj opakujúce sa štrukturálne problémy. Problémy, ktoré film skúma, ako policajný a súdny systém, bezpečnosť žien a spôsob spravodajstva, sú širšie a hlbšie, než by ste si mysleli.
Nakoniec, ak máte záujem o bezmocnosť a obsesiu človeka, ako aj o úsilie nájsť zmysel v tom, čo robí, ako v 'Wrestler' alebo 'Whiplash', 'Spomienky na vraždu' zostanú vo vašej pamäti. Po zhliadnutí tohto filmu je pravdepodobné, že posledná veta Park Du-mana a jeho pohľad vám nebudú z mysle vychádzať.
Ten pohľad je zameraný na páchateľa nevyriešeného prípadu, ale možno je aj na nás, mimo obrazovky. Tento film bezohľadne, ale vytrvalo kladie otázku: "Čo sme vtedy robili a čo robíme teraz?" Pre tých, ktorí by sa chceli postaviť pred takúto otázku, 'Spomienky na vraždu' zostávajú relevantným a stále sa objavujúcim dielom. Hoci bol skutočný páchateľ zadržaný v roku 2019, otázky, ktoré film kladie, stále čakajú na odpovede.
